Každý deň pri hodnotení laboratórnych výsledkov preventívnych prehliadok nachádzam minimálne jednu hodnotu zvýšeného cholesterolu.
Každý deň sa teda s minimálne jedným pacientom zamýšľame nad tým, čo by bolo možné upraviť v jeho životospráve, aby pri najbližšej kontrole bola táto hodnota menej znepokojujúca.
Zmeny je potrebné urobiť vo viacerých oblastiach. V stravovacích návykoch, pohybovom režime, možno aj v pohľade na jedlo a na život ako taký.

Pri zostavovaní jedálnička treba pamätať na tieto dve vety „Tvoja strava nech je Tvoj liek.“ (Hippokrates) a „Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili“ (ľudová múdrosť). Strava má byť jednoduchá a vyvážená. Jej základné tri piliere tvoria bielkoviny (proteíny), tuky (lipidy) a cukry (sacharidy). Cholesterol patrí do skupiny tukov. Pre organizmus je veľmi dôležitý, keďže je dôležitou stavebnou súčasťou našich buniek a niektorých hormónov. Problémom sa stáva trvale zvýšená hladina cholesterolu (presnejšie niektorých jeho typov) v krvi, tzv. hyperlipidémia, keďže bola viacerými štúdiami dokázaná jej súvislosť s „upchávaním ciev“ a následným poškodením životne dôležitých orgánov (srdca pri infarkte myokradu a mozgu pri náhlej cievnej mozgovej príhode).

Pri snahe ovplyvniť hladinu cholesterolu v krvi sa musíme zamerať na to, aké tuky konzumujeme. Zdraviu prospešné sú rastlinné tuky – za studena lisované rastlinné oleje, hlavne olivový a tekvicový, sú aj chuťovo príjemné a mali by byť bežnou súčasťou našej studenej kuchyne (s veľkým množstvom surovej alebo dusenej zeleniny – tú môžeme jesť aj 5 x denne). Vyhýbať sa treba margarínom a konzumácii rafinovaných olejov, obmedziť na minimum vyprážané jedlá. Chutným a zdravým pomocníkom v studenej aj teplej kuchyni sa nám môže stať kokosový olej. Ďalším chutným zdrojom rastlinných tukov sú orechy a semienka (tekvicové, ľanové, chia).
Zo živočíšnych potravín sú veľmi vhodné ryby, keďže obsahujú omega3 mastné kyseliny prospešné pre fungovanie našej obehovej sústavy.
Zdravým živočíšnym tukom (syr, tvaroh) sa nemusíme vyhýbať, kým je náš obvod pásu menší ako polovica našej výšky. (Obvod pásu sa v poslednej dobe považuje za prinajmenšom rovnako dôležitý biometrický údaj ako BMI). Pri vyšších hodnotách (u žien nad 80 a u mužov nad 94 cm) je treba obmedziť ich príjem, aby došlo k redukcii tukových zásob organizmu.
Sladkosti (komerčne vyrábané) by sme nemali konzumovať vôbec, sú to cholesterolové bomby a tzv. prázdne kalórie (veľa energie s takmer nulovou nutričnou hodnotou). Z nutrične bohatých sladkostí sa dajú spomenúť orechy s medom.

Pri úvahách o nutričnej hodnote potravín (to znamená, že nepozeráme len na zasýtenie organizmu, ale na dodanie takých živín, ktoré potrebuje pre správne fungovanie jednotlivých orgánov) sa často pri rôznych sofistikovaných diétach zabúda na strukoviny. Vďaka vysokému podielu bielkovín sú nutrične bohaté a vďaka vysokému podielu vlákniny zasýtia na dlhší čas, preto by mali byť na tanieri často (červenú šošovicu uvaríme aj v časovom strese). Vo všeobecnosti sa však stresu vyhýbajme, alebo sa s ním naučme pracovať tak, aby nám nezvyšoval hladinu cholesterolu (téma na ďalší článok).

Z ďalších režimových opatrení sa odporúča nefajčiť, redukovať polotovary na minimum, dodržiavať pitný režim (čistá voda, zelený čaj).

Hýbať by sme sa mali aspoň 5 x týždenne aspoň 30 minút na čerstvom vzduchu (chôdza, beh, bicyklovanie). V niektorých krajinách majú rodičia pri vození detí do školy zaužívané vysadiť dieťa v takej vzdialenosti, aby muselo prejsť pešo 15 minút. Je to výchova práve k tomuto zdravému pohybovému návyku a zároveň prevencia detskej obezity (pandémiu obezity sme mali skôr ako pandémiu COVID-19, len bola menej medializovaná).

Na záver úvah o cholesterole sa vrátim k ľudovej múdrosti.“..jeme preto, aby sme ŽILI“. Cieľom nášho snaženia nemá byť číslo na výsledkovej listine z laboratória, ale viac radosti zo života.