Geriatrická paliatívna starostlivosť

Geriatrické špecifiká paliatívnej starostlivosti nie sú dané len samotným vekom, ale prítomnosťou okolností, ktoré so starobou súvisia (age-related), a ktoré sa v mladšom veku nevyskytujú vôbec, prípadne len s malou frekvenciou. K indikátorom a prioritám geriatrickej paliatívnej starostlivosti patria obzvlášť:

• multimorbidita a geriatrická deteriorácia s rozvojom geriatrickej krehkosti a geriatrických syndrómov
  • syndróm instability a pádov
  • syndróm imobility
  • syndróm dekondície a hypomobility
  • syndróm geriatrickej anorexie a kachexie
  • syndróm inkontinencie
  • syndróm kombinovaného zmyslového postihnutia so zmyslovou a komunikačnou depriváciou
  • syndróm kognitívneho deficitu a delirantných stavov
  • syndróm zanedbávania a týrania starých ľudí (elder abuse and neglect)
  • syndróm zanedbávania seba samého (selfneglect, Diogenov syndróm),

pričom v mnohých prípadoch vrátane paliatívnej starostlivosti je výhodnejšie charakterizovať pacienta opisne, príslušným syndrómom, ako ho priradiť pod často spornú „hlavnú“ chorobu

• zmenené psychosociálne a existenciálne konsekvencie zomierania
• niektoré vekom podmienené ochorenia – predovšetkým Alzheimerova choroba a iné formy syndrómu demencie (Kalvach, Kabelka in Sláma, 2007).

Paliatívnu starostlivosť vo vyššom veku ovplyvňujú starobné zmeny organizmu, multimorbida, polyfarmácia, zmeny psychiky a sociálneho postavenia.
Z existenciálnych a psychosomatických aspektov zomierania v starobe sa uplatňujú napríklad osamelosť a u niektorých seniorov strata strachu zo smrti podmienená pocitom naplnenosti a uzavretia životného príbehu (Kalvach, Kabelka, 2007). Starí a veľmi starí ľudia sú väčšinou vyrovnaní s faktom, že ich život speje ku koncu, niekedy tento koniec vítajú, lebo sú unavení životom, svojou chorobou, osamelosťou a stratou programu. Do symptomatológie umierania a smrti patrí aj strach. U starých ľudí je strach zo smrti menší, než strach z umierania. Okrem strachu z neznáma a z predpokladaných somatických ťažkostí je to najmä strach z o straty kontroly nad svojimi funkciami a s tým spojený strach zo straty dôstojnosti a v neposlednej miere utrpenia zo straty vzťahov. Iba výnimočne sa stretávame u starých ľudí s tanatofóbiou – chorobne vystupňovaným strachom zo smrti (Hegyi, Krajčík, 2015).
V spoločnosti, ktorá je zameraná na výkon, sa starí ľudia často dostávajú na okraj. Práve v týchto podmienkach im hrozí, že sociálna smrť nastane skôr než biologická. Pod pojmom sociálne umieranie rozumieme stav, keď človek síce žije, ale je vylúčený z dôležitých sociálnych a interpersonálnych vzťahov, je vylúčený zo spoločnosti. Sociálna smrť je situácia, keď tieto zmeny sú trvalé a nezvratné (Hegyi, Krajčík, 2015).
Ďalšími špecifikami vyššieho veku sú zmeny psychiky a sociálnej situácie, ku ktorým patrí:

• osamelosť
• zhoršená dostupnosť zdravotnej a sociálnej starostlivosti
• strata partnera
• deti v seniorskom veku
• znížená adaptačná schopnosť

Indikátory na začatie geriatrickej paliatívnej starostlivosti môžeme rozdeliť na nešpecifické a špecifické pre jednotlivé ochorenia. Do prvej skupiny, nešpecifických, resp. nezávislých indikátorov zaraďujeme:

• syndróm geriatrickej krehkosti
• funkčnú závislosť
• kognitívny deficit
• symptómová záťaž
• potreba podpory rodiny

Medzi indikátory paliatívnej starostlivosti špecifické pre ochorenia patria:

• symptomatické kongestívne zlyhanie srdca
• chronická obštrukčná choroba pľúc
• syndróm demencie
• stav po cievnej mozgovej príhode
• opakované infekčné komplikácie
• degeneratívne kĺbové ochorenie spôsobujúce funkčný handicap a chronickú bolesť (Chai, 2015, Kabelka, 2017)

Dôležitým faktorom, resp. sériou faktorov, ktoré vplývajú na paliatívnu starostlivosť vo vyššom veku, sú osobitosti chorôb v starobe. Multimorbidita, ako azda najtypickejšia črta geriatrického pacienta, už bola spomenutá. Jej následkom v kombinácii s fyziologickými zmenami starnutia, úbytkom funkčných rezerv a oslabením adaptačných, či  kompenzačných mechanizmov, dochádza k zmene symptomatológie a priebehu chorôb. K týmto typickým geriatrickým špecifikám klinického obrazu sa zaraďuje:

• mikrosymptomatológia – málo nápadné chorobné príznaky
• oligosymptomatológia – chýbanie obvyklej škály príznakov
• nešpecifické príznaky – únava ako jediný prejav kardiálnej dekompenzácie
• príznaky iného orgánu – delírium ako prejav dehydratácie
• sklon ku komplikáciám – kauzálnym alebo nešpecifickým (geriatrické syndrómy)
• zmenená reakcia na lieky – vysoká incidencia nežiadúcich účinkov
• sociálny rozmer chorôb v starobe – reťaz sociálnych postihov vyvolaná kumuláciou chronických ochorení výrazne znižujúca kvalitu života.

Použitá literatúra:

Chai, E. et al. 2014. Geriatric Palliative Care : a practical guide for clinicians, New York : Oxford University Press, 2014. 600 s. ISBN 978–0–19–538931–9
Hegyi, L. – Krajčík, Š. 2010. Geriatria. Bratislava : Herba, 2010. 601 s. ISBN 978–80–89171–73–6.
Hegyi, L. – Krajčík, Š. 2015. Geriatria pre praktického lekára. Bratislava : Herba, 2015. 408 s. ISBN 978–80–89631–31–5.
Kabelka, L. 2017. Geriatrická paliativní péče. Praha : Mladá fronta, 2017. 317 s. ISBN 978–80–204–4225–3.
Kalvach, Z. 2010. Manuál paliativní péče o umírajíci pacienty, Praha: Cesta domů, 2010. 134 s. ISBN 978–80–904516–4–3.
Kübler-Ross, E. 2015. O smrti a umírání : co by se lidé měli naučit od umírajících. Praha: Portál, 2015. 316 s. ISBN 978–80–262–0911–9.
Morrison, R. S. – Meier, D. E. 2003. Geriatric palliative care, New York : Oxford University Press, 2003. 430 s. ISBN 0–19–514191–1

Kontakt na nás