Koncepcia odboru
Vekom podmienené orgánové zmeny
Charakteristika starostlivosti
v odbore
Geriatrická paliatívna
starostlivosť
Geriatria je špecializačný odbor, zaoberajúci sa zdravotnou starostlivosťou o seniorov, t.j. osoby vo veku nad 65 rokov. Pri poskytovaní komplexnej starostlivosti o seniorov vychádza zo starobných zmien organizmu, multimorbidity, následnej krehkosti a zníženej adaptačnej schopnosti starého organizmu. Zameriava sa na stanovenie funkčného stavu a potenciálu seniorov a rešpektuje vplyv sociálnych faktorov na zdravotný stav seniorov a sociálne následky ich chorôb. Významnou črtou geriatrických pacientov je krehkosť (nestabilita), ktorá sa prejavuje sklonom ku komplikáciám a zhoršením adaptačných mechanizmov. Geriatrická zdravotná starostlivosť zahŕňa
Poskytuje sa ako
V rámci dlhodobej starostlivosti poskytujú lekári geriatrickú zdravotnú
starostlivosť aj v zariadeniach sociálnych služieb.
Pre veľký počet geriatrických pacientov je typická prítomnosť
nasledovných faktorov determinujúcich ich zdravotný stav a prognózu:
Tieto faktory kladú zvýšené nároky na starostlivosť a vyžadujú osobitný geriatrický prístup.
Vestník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ročník 55, čiastka 3, 25.1.2007
Orgán / sústava | Zmeny spôsobené starnutím | Klinické dôsledky |
---|---|---|
centrálna nervová sústava | redukcia počtu axónov, dendritov, synapsií, neurónov, gangliových buniek, astrocytov, ukladanie pigmentu, poruchy v metabolizme glukózy a kalcia | znížená rýchlosť prijímania informácií, sťažené rozdeľovanie pozornosti a učenie, narušená plynulosť reči, zvýšený reakčný čas |
kardiovaskulárny systém | ateroskleróza koronárnych aj ostatných tepien, hypertrofia komôr a predsiení, skleróza chlopní, spomalená regulácia, involúcia prevodového systému, zníženie minútového objemu | artériová hypertenzia, srdcové zlyhanie, aortálna stenóza, riziko pádov, cievne mozgové príhody, synkopy |
respiračný systém | pokles sily dýchacích svalov, znížená poddajnosť hrudnej steny, zvýšený prah kašľového reflexu, zhoršená hrudná kyfóza sťažujúca prácu svalov | redukcia vitálnej kapacity pľúc, zhoršenie očistnej činnosti pľúc, zníženie tolerancie záťaže |
vylučovacia sústava | znížená koncentračná a dilučná schopnosť obličiek, znížená glomerulárna filtrácia, zánik nefrónov, zníženie elasticity a kapacity močového mechúra, benígna hyperplázia prostaty u mužov, atrofia vonkajšieho ústia uretry u žien | renálna insuficiencia zhoršovaná komorbiditami (diabetes mellitus, hypertenzia, srdcové zlyhanie) a nefrotoxickou liečbou, zvýšené riziko močovej retencie alebo inkontinencie |
oporný a pohybový systém | zníženie svalovej hmoty, sily a vytrvalosti, ukladanie lipofuscínu do svalových vláken, pokles enzymatickej aktivity vo svaloch, znížená elasticita a pevnosť väzovstrata elasticity chrupky, znížený obsah minerálov v kostiach (od 35.-40. roku života) | sarkopénia, osteoporóza, frailty (krehkosť), instabilita s pádmi, fraktýry krčka stehnovej kosti s možným rozvojom imobilizačného sydrómu |
tráviaca sústava | vypadávanie zubov, zhoršenie žuvacej funkcie, znížená sekrécia slín a tráviacich štiav, zmenšenie pečene, redukcia prietoku krvi pečeňou, pokles tvorby žlče, zhoršenie funkcie sfinkterov, zníženie sekrécie inzulínu | dysfágia, dyspepsia, reflux, zmeny farmakokinetiky, spomalená transformácia liekov, častejší výskyt nežiadúcich účinkov, porucha metabolizmu glukózy |
koža | redukcia melanocytov, znížená produkcia vitamínu D, zhoršené hojenie rán | kožné nádory, osteomalácia, tendencia k vzniku chronických kožných rán |
zrak | pokles zrakovej ostrosti, zníženie elasticity šošovky, zánik senzorických elementov na periférii sietnice, zúženie zorného poľa | vývoj presbyopie od 40. roku veku, po 60. roku výrazné zhoršenie, pomalá adaptácia na tmu a svetlo |
sluch, ostatné zmysly | poruchy vnímania najmä vyšších tónov, oslabenie pocitu smädu, zhoršenie tepelnej regulácie, redukcia vnímania bolesti u niektorých ľudí | presbyakúzia, dehydratácia, podchladenie alebo prehriatie |
imunitný systém | zvýšená odpoveď na autoantigén, znížená odpoveď na xenoantigén, znížená imunologická pamäť, horšia funkcia imunoglobulínov | sklon k infekciám s protrahovaným priebehom, autoimunitné ochorenia |
Použitá literatúra:
Chai, E. et al. 2014. Geriatric Palliative Care : a practical guide for
clinicians, New York : Oxford University Press, 2014. 600 s. ISBN
978–0–19–538931–9
Hegyi, L. – Krajčík, Š. 2015. Geriatria pre praktického
lekára. Bratislava : Herba, 2015. 408 s. ISBN
978–80–89631–31–5.
Kabelka, L. 2017. Geriatrická paliativní péče. Praha : Mladá
fronta, 2017. 317 s. ISBN 978–80–204–4225–3.
Priority geriatrickej zdravotnej starostlivosti:
Pre geriatriu je typické geriatrické posudzovanie, potrebné pre
diagnostiku, stanovenie cieľov liečby, rehabilitáciu a zaistenie
pokračovania zdravotnej starostlivosti.
Geriatrická starostlivosť siaha od preventívnej starostlivosti až po
terminálnu starostlivosť. Súčasťou prevencie je prevencia
kardiovaskulárnych ochorení, nádorových ochorení, infekčných chorôb
(najmä pneumónie a chrípky), porúch pohyblivosti, pádov, malnutrície,
závislosti a nežiaducich účinkov liekov.
Všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť osobám vo veku nad 65 rokov
poskytuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné
lekárstvo.
Špecializovanú ambulantnú starostlivosť poskytuje lekár so špecializáciou
v špecializačnom odbore geriatria – geriater.
Vestník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ročník 55, čiastka 3, 25.1.2007
Geriatrické špecifiká paliatívnej starostlivosti nie sú dané len samotným vekom, ale prítomnosťou okolností, ktoré so starobou súvisia (age-related), a ktoré sa v mladšom veku nevyskytujú vôbec, prípadne len s malou frekvenciou. K indikátorom a prioritám geriatrickej paliatívnej starostlivosti patria obzvlášť:
pričom v mnohých prípadoch vrátane paliatívnej starostlivosti je výhodnejšie charakterizovať pacienta opisne, príslušným syndrómom, ako ho priradiť pod často spornú „hlavnú“ chorobu
Paliatívnu starostlivosť vo vyššom veku ovplyvňujú starobné zmeny
organizmu, multimorbida, polyfarmácia, zmeny psychiky a sociálneho
postavenia.
Z existenciálnych a psychosomatických aspektov zomierania v starobe sa
uplatňujú napríklad osamelosť a u niektorých seniorov strata strachu zo
smrti podmienená pocitom naplnenosti a uzavretia životného príbehu
(Kalvach, Kabelka, 2007). Starí a veľmi starí ľudia sú väčšinou
vyrovnaní s faktom, že ich život speje ku koncu, niekedy tento koniec
vítajú, lebo sú unavení životom, svojou chorobou, osamelosťou a stratou
programu. Do symptomatológie umierania a smrti patrí aj strach. U starých
ľudí je strach zo smrti menší, než strach z umierania. Okrem strachu
z neznáma a z predpokladaných somatických ťažkostí je to najmä strach
z o straty kontroly nad svojimi funkciami a s tým spojený strach zo straty
dôstojnosti a v neposlednej miere utrpenia zo straty vzťahov. Iba
výnimočne sa stretávame u starých ľudí s tanatofóbiou – chorobne
vystupňovaným strachom zo smrti (Hegyi, Krajčík, 2015).
V spoločnosti, ktorá je zameraná na výkon, sa starí ľudia často
dostávajú na okraj. Práve v týchto podmienkach im hrozí, že sociálna
smrť nastane skôr než biologická. Pod pojmom sociálne umieranie rozumieme
stav, keď človek síce žije, ale je vylúčený z dôležitých sociálnych
a interpersonálnych vzťahov, je vylúčený zo spoločnosti. Sociálna smrť
je situácia, keď tieto zmeny sú trvalé a nezvratné (Hegyi, Krajčík,
2015).
Ďalšími špecifikami vyššieho veku sú zmeny psychiky a sociálnej
situácie, ku ktorým patrí:
Indikátory na začatie geriatrickej paliatívnej starostlivosti môžeme rozdeliť na nešpecifické a špecifické pre jednotlivé ochorenia. Do prvej skupiny, nešpecifických, resp. nezávislých indikátorov zaraďujeme:
Medzi indikátory paliatívnej starostlivosti špecifické pre ochorenia patria:
Dôležitým faktorom, resp. sériou faktorov, ktoré vplývajú na paliatívnu starostlivosť vo vyššom veku, sú osobitosti chorôb v starobe. Multimorbidita, ako azda najtypickejšia črta geriatrického pacienta, už bola spomenutá. Jej následkom v kombinácii s fyziologickými zmenami starnutia, úbytkom funkčných rezerv a oslabením adaptačných, či kompenzačných mechanizmov, dochádza k zmene symptomatológie a priebehu chorôb. K týmto typickým geriatrickým špecifikám klinického obrazu sa zaraďuje:
Použitá literatúra:
Chai, E. et al. 2014. Geriatric Palliative Care : a practical guide for
clinicians, New York : Oxford University Press, 2014. 600 s. ISBN
978–0–19–538931–9
Hegyi, L. – Krajčík, Š. 2010. Geriatria. Bratislava : Herba,
2010. 601 s. ISBN 978–80–89171–73–6.
Hegyi, L. – Krajčík, Š. 2015. Geriatria pre praktického
lekára. Bratislava : Herba, 2015. 408 s. ISBN
978–80–89631–31–5.
Kabelka, L. 2017. Geriatrická paliativní péče. Praha : Mladá
fronta, 2017. 317 s. ISBN 978–80–204–4225–3.
Kalvach, Z. 2010. Manuál paliativní péče o umírajíci pacienty,
Praha: Cesta domů, 2010. 134 s. ISBN 978–80–904516–4–3.
Kübler-Ross, E. 2015. O smrti a umírání : co by se lidé měli
naučit od umírajících. Praha: Portál, 2015. 316 s. ISBN
978–80–262–0911–9.
Morrison, R. S. – Meier, D. E. 2003. Geriatric palliative care, New
York : Oxford University Press, 2003. 430 s. ISBN 0–19–514191–1