Hospic nie je len budova, je to umenie starostlivosti o zomierajúcich, umenie sprevádzať.

Pri pôrode sa odborníci aj najbližšia rodina snažia vytvoriť čo najlepšie podmienky pre mamičku a dieťatko. Stres, bolesť, plač sa striedajú s chvíľami úľavy a završujú sa radosťou z narodenia dieťatka. Druhá najťažšia životná skúsenosť je zomieranie… Obdobia hnevu, depresie, odmietania, vyjednávania, zmierenia sa u odchádzajúceho človeka prepletajú s bolesťou a inými príznakmi pokročilého ochorenia, kvôli ktorým musí byť často v nemocnici, v odlúčení od najbližších. Pri prežívaní týchto chvíľ by človek nemal byť sám. Mal by byť obklopený milovanými a milujúcimi blížnymi, ktorí sa mu snažia pomôcť.

V minulosti bolo prirodzené umierať doma. Smrť bola súčasťou života. Hospice, ktoré vtedy existovali, boli nemocnice pre chudobných, zomierajúcich, pútnikov. Starali sa o nich poväčšine tzv. hospitálske rehole. V zdravotníctve sa v 20. storočí dosiahli veľké pokroky a smrť sa začala brať ako prehra, zomierajúci boli často izolovaní, návštevy príbuzných boli obmedzené. Odpoveďou na liečebnú zaťatosť a opustenosť ťažko chorých bol vznik novodobého hospicového hnutia. V r. 1967 bol v Anglicku založený prvý moderný hospic na svete – Hospic sv. Krištofa v Londýne. Založila ho Cicely Saundersová. Na Slovensku vznikol prvý hospic v r. 2003. V súčasnosti je na Slovensku 6 hospicov ako samostatných zdravotníckych zariadení. Niektoré sociálne zariadenia majú vydelené hospicové lôžka.

Hospic je miesto, kde sa multidisciplinárny tím snaží vytvoriť chorému také podmienky, aby bola kvalita jeho života čo najvyššia až do konca. Pacientovi garantuje, že nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, bude rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť a v posledných chvíľach svojho života nezostane sám. Cieľom starostlivosti nie je násilné predlžovania života, ale ani jeho predčasné ukončenie eutanáziou. Hospic je zdravotnícke zariadenie, je to „ nemocnica pre zomierajúcich“ s nevyliečiteľnou a zároveň pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou. Poskytuje komplexnú starostlivosť – lekársku, ošetrovateľskú, psychologickú, duchovnú, sociálne poradenstvo. Zahŕňa aj starostlivosť o pacientovu rodinu, ktorá v týchto hraničných situáciách často vyžaduje citovú, sociálnu a duchovnú podporu.

Do hospicu sú prijímaní pacienti s predpokladanou prognózou života do 3 – 6 mesiacov, keď už bola definitívne ukončená diagnostika a kauzálna liečba. Sú to pacienti s pokročilým onkologickým ochorením, pacienti s progredujúcim neurodegeneratívnym ochorením (demyelinizačné ochorenia, neuromuskulárne dystrofie, sclerosis multiplex, posledné štádiá demencie), s chronickým pľúcnym, srdcovým, pečoňovým alebo obličkovým ochorením v terminálnom stave. Zvláštnu kategóriu tvoria pacienti v perzistentnom vegetatívnom stave (v bdelej kóme). Jediným kritériom prijatia do hospicu sú zdravotné indikácie a slobodný informovaný súhlas pacienta. Pacienti sú prijímaní bez ohľadu na národnosť, rasu, svetonázor a náboženstvo.

Mobilný hospic

Mobilný hospic poskytuje domácu hospicovú starostlivosť, ktorá vychádza z priania nevyliečiteľne chorého stráviť koniec svojho života v domácom prostredí obklopený rodinou a blízkymi aj napriek nepriaznivému zdravotnému stavu. Jedným z najdôležitejších aspektov je zachovanie ľudskej dôstojnosti umierajúceho človeka. Hlavným predpokladom je fungujúce rodinné zázemie. Členovia rodiny a kolektív mobilného hospicu tvoria tím, v ktorej panuje vzájomná dôvera a pochopenie.
Mobilný hospic je zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje paliatívnu starostlivosť pacientom s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúcim pacientom. Zahŕňa všetky prvky paliatívnej starostlivosti: paliatívnu medicínu, ošetrovateľskú, psychologickú a spirituálnu starostlivosť, ako i starostlivosť o pozostalých.
Paliatívnu starostlivosť zabezpečuje tím lekár a sestra, ktorí prichádzajú za pacientom domov. V prípade potreby je k dispozícii psychológ a duchovný. Táto forma starostlivosti napĺňa filozofiu zakladateľky prvého moderného hospicu v Európe Cicely Saundersovej, ktorá je i priekopníčkou koncepcie „ celkovej bolesti“ nevyliečiteľne chorého a zomierajúceho, podľa ktorej má „celková bolesť“ štyri rozmery – somatický, psychický, sociálny a spirituálny. Indikácie na mobilnú hospicovú starostlivosť sú zhodné s indikáciami paliatívnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach. Nevyhnutnou podmienkou však je dostupnosť obydlia pacienta a spolupracujúca rodina. Aj mobilný hospic poskytuje sociálnu pomoc vo forme poradenstva a zapožičiavania pomôcok (polohovateľné ošetrovateľské lôžka, invalidné vozíky, antidekubárne matrace, kyslíkové koncentrátory, atď.).